11 míľnikov starnutia alebo starnutie zaujímavým uhlom pohľadu

Pozrime sa na starnutie iným, zaujímavým uhlom pohľadu. Čas rýchlo letí, naše starnutie ešte radikálnejšie. Spomínate si na tie časy, keď ste kedysi boli bezstarostným dieťaťom na škole? Štúdiá prejdú, nájdete si prácu, založíte rodinu, platíte účty, zodpovednosť sa na vás sype z každej strany. Zábava z vášho života akoby vyprchala.

11 míľnikov starnutia

Niektoré dospelácke povinnosti sú pôsobivé, iné zaváňajúce stereotypom a neustálym psychickým tlakom. Ak starnutie berieme ako prirodzený proces získavania skúseností a obohacovania života druhých, dokáže to v nás vytvoriť naše lepšie ja. Vďaka Bohu za vrásky okolo očí a šedivé vlasy. Nielen to je znakom staroby a zrelej dospelosti. Začína práve vtedy, keď sa do života priplichtí psychická a fyzická vyzretosť v jej najdokonalejšej podobe.

Prijmite moje pozvanie a nechajte sa previezť cez všetkých 11 miľníkov v živote. Potrebujeme cez ne prejsť, aby sa z nás stal zrelý človek, ktorý kvitne do staroby.

#1 Úspech nie je zabalený v škatuľke so zlatým papierom a previazaný červenou stuhou
Ako mladé uchá sme sa na svet pozerali ružovými okuliarmi. Naberali sme nové skúsenosti a skúšali zažiť nepoznané. Naše sny sú nedosiahnuteľné, pretože mierime príliš vysoko, do oblakov. Je snáď nad Slnko jasnejšie, že nie každý z nás bude najpredávanejším autorom bestsellerov, úspešným podnikateľom alebo široko ďaleko známym enviromentalistom v boji proti výrubu stromov z dažďových pralesov. Nestresujte sa pre to. Byť úspešným neznamená mať úspech vo výnosne prosperujúcich záležitostiach. Prispieť do komunity, pomôcť cirkvi alebo zboru, stať sa dobrou manželkou/manželom, rodičom. Nemá to nič spoločné s dosiahnutým vzdelaním, prácou alebo výškou honoráru.

#2 Dôvera nie je horská dráha, čo sa rúti dolu svahom
Obrovský, mylný záver nám vtesnal predstavu, že dôvera sa postupne rozvíja, čím sme starší. Pribúdajú roky a vrásky, naša dôvera silnie. V rozprávke so šťastným koncom to tak funguje. Dôvera zažíva vzostupy a pády. V živote nás postretnú rôzne príležitosti a ľudia. Pochyby sa vplýžia do našich životov, bez toho, aby sme o ne stáli. Dôvera je jedným zo základných aspektov viery. Boh sa zaviazal, že v našej slabosti nás urobí silných. Je potrebné svoju vieru prehlbovať. Byť zrelým neznamená priblížiť sa k dokonalosti. Skutočné umenie je zmieriť sa so skutočnosťou , že nie sme dokonalí. Boh dokonalý vždy bude.

#3 Čas je drahšia komodita ako peniaze
Hľadanie harmónie, spoločenský život, rodina, priatelia, byť aktívnym členom zboru, osobné záujmy. Zladiť ich sa zdá nemožné. Naučte svoje deti efektívne hospodáriť s peniazmi, požiadajte banku o zlúčenie niekoľko úverov do jedného s nízkym úrokom, požiadajte šéfa o zvýšenie platu za svoju kvalitne vykonanú prácu. Že sa to nedá? Či už niečo dokážete alebo nie, máte pravdu (limity a hranice si určujeme sami). Čím sme starší, tým si intenzívnejšie uvedomujeme, že peniaze možno získať a zarobiť. Čas strávený so svojimi najbližšími, nikdy nevrátime. Uteká pomedzi prsty, až raz ho nebudeme mať. Dovtedy ho strávme s tými, na ktorých nám záleží a neplytvajme ho nezmyselnou honbou za peniazmi.

#4 Rodičia majú veľkú hodnotu
Určite každý sa aspoň raz dostal do takej fázy, ako zalomil rukami a stroho konštatoval: „Správam sa ako moja mama/otec.” Prejdeme si fázou puberty búrenia sa voči všetkému, čo rodičia kážu. Po rokoch vieme oceniť ich múdrosť skúseností a hlavne prítomnosť. Naše zväzky s nimi zosilnejú. Viac neplatí vzťah karhajúci rodič – ľutujúce dieťa. Zmení sa na rovnocenní partneri na ceste životom.

#5 Práca a vnútorný hlas sú 2 rozdielne veci
Práca je naším spôsobom obživy. Či do nej chodíme radi alebo nie, je na mieste pripomenúť si, že nežijeme zo vzduchu a prežívať zo dňa na deň nie je peknou vyhliadkou do budúcnosti. Prostriedok, ktorý nám slúži nato, aby sme si mohli dovoliť žiť podľa zvoleného životného štandardu. Na križovatke rozhodnutí nás zastaví vnútorný hlas, cez ktorý si túžime splniť svoj dávny cieľ. Uskutočniť svoje ambície a sny. Je len na nás, či sa necháme viesť svojím, niekedy riskantným snom, alebo budeme celý život dookola vykonávať tú istú prácu celý život. Len preto, že sa bojíme zmeny.

#6 Skutočné priateľstvo preverí čas
Vzťahy si vytvárame už odmalička. Kamarátov poznáme zo škôlky, školy, univerzity… Otázne je, ako dlhé tieto kamarátstva vydržia. Nastúpime do práce, čas sa výrazne zredukuje. Práve vtedy zistíme, čo pre nás znamenajú ľudia, s ktorými sa priatelíme. Je ťažké zladiť čas pre seba, priateľov a rodinu. Naozajstné priateľstvo udržujeme pravidelnými stretnutiami, rozhovormi, smiechom a spoločnými zážitkami.

#7 Odpúšťanie je umením
Ako starneme, robíme viac a viac chýb a nesprávnych rozhodnutí. Nedokonalosť je prirodzená vec. Umožňuje Bohu, aby z nás práve cez ňu urobil lepšie bytosti. Poučiť sa z chýb je veľmi dôležité. Vedieť odpustiť sebe a druhým je skutočné umenie. Známka vyššieho stupňa dospelosti.

#8 Nesmieme sa porovnávať s druhými
Sociálne siete sú zaručeným prostriedkom, ako ostať v kontakte s kolegami z práce, známymi alebo kamarátmi. Prihlásiť sa na stránku raz za čas a pravidelne neuškodí, ale každú chvíľu byť zavesený na sieti je návykovou závislosťou. Bojuje sa s ňou rovnako ťažko, ako keby sme boli závislí na alkohole. Ak už alkohol, tak vždy radšej ten najlepší alkohol. Ukazuje dokonalý život druhých. Preto sa zvykneme s inými porovnávať a chceme sa im vyrovnať. To vedie k nespokojnosti nad vlastným životom, pretože sa im nikdy nevyrovnáme. Sme iní. Skúsme si to uvedomiť čím skôr, s týmto poznaním to bude jednoduchšie. Začarovaný kruh, ktorý sa nezastaví, ak z neho nevystúpime.

#9 Vedieť relaxovať
Máme dlhodobý, stabilný príjem, príležitosti ako uspieť v osobnom a pracovnom živote. Niečo tu chýba- naše dlhodobé ciele. Času nazvyš nezostáva, treba rýchlo konať. V tak ťažkej a uponáhľanej dobe ako je tá naša, je problematické nájsť si čas na prečistenie mysle, pohodu a vnútorný pokoj. Ukracujeme sa o hodnotné. Nech sme akokoľvek vyťažení, nedeľa je pravým dňom na odpočinok. Urobte si program podľa vlastnej réžie. Odmení sa vám celý váš človek.

#10 Stresovať sa je zbytočné
To, koľko negatívnych vecí v živote hromadíme, sa odrazí na tom, ako bezútešne vidíme svoju budúcnosť. Iste, zámerne sa rozhodnúť čeliť veľkým výzvam v živote a byť pripravený na všetko je jedna vec ( na veci, ktoré sa prihodia v živote, sa nepripravíte, jednoducho sa dejú). To druhou je obávať sa o budúcnosť, čo prinesie a nežiť nikde- prítomnosť nevnímame, pretože sa strachujeme o budúcnosť. Ani nežijeme. Zveriť sa do rúk Boha nie je jednoduchá voľba. Stane sa protilátkou na obavy, ktoré nás sužujú.

#11 Kostol nie je len budova
Ľudia, ktorí boli odmalička vychovávaní v kresťanskom duchu, často nebrali navštevovanie služieb Božích ako niečo, čo by vychádzalo z hĺbky ich vnútra, ale akúsi povinnosť, zvyk. Kostol, to nie je len budova, zažívame v ňom spoločenstvo s Bohom, bratmi a sestrami v mene Božom. Cítite ten rozdiel? Báza dobrovoľnosti, slobodnej vôle, nie diktát vyššej mocnosti.

Zdroj: relevantmagazine.com, foto: ilustračné (flickr.com)